Denník cestovateľa / 25. 04. 2020 - Haluzická tiesňava

Výlet, ktorý sme si naplánovali nás s Evkou zaviedol do obce Haluzice, ktorá sa nachádza medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom.
Vlakom sme sa dostali do Nového Mesta a odtiaľ osobákom do Trenčianskych Bohuslavic.
Z Trenčianskych Bohuslavic sme sa vydali po zelenej turistickej značke do Haluzic.
Trasa je dlhá 5,1 km a dá sa zládnuť cca za 1:30 hod.

Trenčianske Bohuslavice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Rozhľadňa Hájnica je drevená, 7 metrov vysoká. Z vyhliadkovej plochy rozhľadne sa vám naskytne krásny výhľad na okolitú krajinu, osobitne na Biele Karpaty, Považský Inovec a obce Bošáckej doliny. Rozhľadňa je miestnou trakciou, ale i pokojným miestom pre oddych, grilovanie, opekanie či romantický piknik.

Zrúcanina románskeho kostola Haluzice. Kostolík postavili niekedy v prvej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1299, kedy sa ho zmocnilo kráľovské vojsko. Dovtedy bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho.

Začiatkom 16. storočia bola predĺžená loď smerom na západ a okná na južnej strane lode boli zväčšené a upravené goticky. Kostolík dostal aj nový vchod na západnom priečelí, pôvodný južný portál bol zamurovaný. Súčasne bol obohnaný pevnostným múrom.

V rokoch 1540 až 1620 a ešte krátko začiatkom 18. storočia počas povstania Františka II. Rákociho využívali kostol protestanti. Katolíkom sa vrátil po roku 1708 a slúžil ako farský kostol. V roku 1810 v ňom cirkev definitívne zakázala slúženie sv. omší, pričom dôvodom bol schátralý stav.

Opravy sa dočkal až v roku 1968. Podarilo sa tak zachrániť obvodové murivo v prakticky pôvodnej výške. Podobne zachovaná zrúcanina, v tomto prípade ranogotického kostolíka, sa nachádza aj v Lúčke.

Od roku 2013 sa tu realizuje obnova a výskum vďaka aktivitám dobrovoľníkov z občianskeho združenia Historicko-astronomická spoločnosť.

Haluzická tiesňava, známa aj pod názvami Prierva, Haluzický výmoľ, Sprašová súteska je prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Biele Karpaty.

Vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka, ktorý sa v prvej fáze zarezal do málo odolných dolomitov a v neskoršej fáze prerazil k ešte menej odolnej vrstve hlinitých bridlíc. 

Kaňon má dnes dĺžku 1 km, hĺbku 50 m a šírku 200 m. 

Na prvý pohľad pôsobí neškodne, ale v skutočnosti možno sledovať unikátnu rýchlosť s akou sa prehlbuje a rozširuje. Dodnes sa podarilo ako tak zamedziť len jeho prehlbovaniu, do šírky stále a viditeľne rastie.

Haluzická tiesňava bola za prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1963, rozprestiera sa na rozlohe 3,5 ha bez ochranného pásma a platí tu 4. stupeň ochrany. Stráne rokliny sú zalesnené, ale postupne sa zosúvajú a ohrozujú okolité domy a susediacu historickú pamiatku Zrúcaninu Románskeho kostolíka s hradiskom. Časť hradiskového múru sa už zosypala do rokliny. Podľa písomných záznamov Dr. Holubyho (1836 – 1923) ešte v roku 1780 bola cez roklinu lávka a pozdĺž potoka dva rady domov.

Haluzická tiesňava je ukážkovou ilustráciou riečneho pirátstva. V horizonte niekoľkých storočí dozadu bol výmoľ ešte pomerne krátky. Eróziou sa rýchlo prehlboval a predlžoval smerom dozadu. Svojím dnom nakoniec prerezal koryto iného – cez obec Haluzice pôvodne pretekajúceho – potoka.